Оригинален текст
Расстались мы, но твой портрет...
Расстались мы, но твой портрет
Я на груди моей храню;
Как бледный призрак лучших лет,
Он душу радует мою.
И новым преданный страстям
Я разлюбить его не мог:
Так храм оставленный - всё храм,
Кумир поверженный - всё бог!
Превод
Rozišli sme sa, ale tvoj portrét...
Rozišli sme sa, ale tvoj portrét
chránim na svojej hrudi:
ako bledý prízrak lepších rokov
dušu moju teší.
A, novým vášňam odovzdaný,
nemohol som ho prestať ľúbiť:
tak chrám opustený - je stále chrám,
božstvo zvrhnuté - je stále bohom!